Z histórie zariadenia U bielej myši. Napísal Oto Horgosi, 24. apríla 2015

Bufet “U Bielej Myši” na severnej strane Slnečných jazier v Senci je z istého pohľadu unikát, aj keď asi nepatrí medzi tie podniky, kde by človek dostal niečo také extra výnimočné, čo by nemal šancu dostať na nejakom inom mieste. Napriek tomu toto zariadenie predstavujem ako moju výnimočnú “cestovateľskú” zvláštnosť. Je to z jediného dôvodu – toto je zariadenie, ku ktorému ma viažu najužšie väzby zo všetkých zariadení. Je to bufet, ktorý sme s bratom Robom rozbiehali začiatkom 80-tych rokov ako brigádnici socialistického podniku „Reštaurácie a jedálne Malacky“. Bola to doba, keď sa nič nesmelo, ale dalo takmer všetko. Bavilo nás ľuďom poslúžiť, načapovať im pivo, spraviť im hot-dog, predať im lángoš, vychladiť turistický chladiaci box, prípadne im ponúknuť cigaretku alebo aspoň povedať milé slovo či podarovať úsmev. Pochvala sa stala pre nás drogou. Výsledky sme dosahovali najlepšie zo všetkých bufetov a ľudia si k nám radi našli cestu a mnohí z nich sa stali našimi štamgastami na dlhé roky, niektorí doslova do konca svojho života.

Nie je nič, čo by sme nevedeli dať

V tretej sezónnej brigáde sme mali motto: „Nie je nič, čo by sme zákazníkom nevedeli dať“, pravda vo všetkej počestnosti. Aj keď bol bufet zásobovaný materským štátnym podnikom len tou nutnou klasikou (pivo Stein, kofola, rum, borovička, lupienky, hot-dog, zalievaná káva a zopár ďalších základných vecí), zákazníci si zvykli, že tu je to predsa len iné, ako v iných bufetoch. Keď chceli na raňajky omeletu, tak ju mali, k saláme si vedeli vypýtať čerstvú papriku či paradajky, občas sme mali aj moravské čapované pivo, z tuzexu plechovkové pivo a podpultové tvrdé Sparty. Vedeli sme vyhovieť aj špeciálnej požiadavke s Johnnie Walkerom či Ballantines-kou, s vodkou Finlandia, marlborkami, cigarami, americkými žuvačkami, ale aj doma pripravenými palacinkami. O „Šojke“ sme spravidla dostali včas echo, a aj keď sa niečo zomlelo, vedúci nám to (za pravidelnú odmenu) dokázal zakaždým vybaviť. Keďže sme mali trvalo najlepšie tržby a zbytočne sme ho „nezneužívali“, nechal nám pokoj – a aj bufet.

“Julo & Gabika”, Lojzo a pán Dubček

Boli také sezóny, keď sme priamo nad výčapným pultom mali v zavesenej sklenenej nádobe živých maskotov – biele myši, ktoré sa nám dokonca raz aj rozmnožili. Volali sa Julo a Gabika – na počesť našich dvoch zaľúbených priateľov a bratových spolužiakov. Zaviedli sme predaj vlastných špeciálnych pohľadníc a samolepiek s motívom „U Bielej myši“ a rovnako aj tričká. Predali sme ich mnoho stovák, pohľadnice išli na tisíce ako originálny dovolenkový suvenír (ešte neboli sms-ky ☺). Nevadilo nám, že sme boli na smrť unavení. Cez horúci víkendový deň nezriedka už pol hodinu pred otvorením (o 9:00 ráno) stála „fronta“ minimálne 15-ich smädných turistov, ktorá vo svojej dĺžke vydržala až do polnoci, kedy sme zatvárali. Obsluha turistov prebiehala niekedy ešte ďalšie dve-tri hodiny cez vedľajšie dvere. Boli dni, keď sa vyčapovalo vyše 10 veľkých sudov piva a skoro toľko aj kofoly, doma pečených palaciniek sme predali za deň aj vyše 200. Keď sme už nevládali, tak nám prišli pomôcť aj naši skvelí priatelia a všetko sa zvládalo. Každé leto vznikali nové priateľstvá, ktoré vydržali mnohé roky. Pamätné ostanú večerné koncerty na našej maximálne preplnenej bufetovej terase, keď si tam zahrala skupina „Lojzo“, ale veselo bolo aj pri gitarových vystúpeniach slovenských či českých amatérskych „folkáčov“. Spoznali sme mnohých senzačných ľudí, medzi inými aj skvelého, nezabudnuteľného a príjemného pána Dubčeka. Zažili sme neuveriteľné veci, na mnohé zážitky v kruhu našich priateľov radi spomíname aj teraz – po tridsiatich rokoch.

“Nová” Biela myš

Dobre sme sa to naučili robiť a preto sa brat rozhodol po revolúcii v bufetárčení aj ďalej pokračovať. Bufet odkúpil (ja som sa dal na zelovoc, neskôr na reklamu a potom k Foreveru), prevádzkuje ho dodnes a aj keď sa doba veľmi zmenila, robí to dodnes dobre. Ešte v roku 2006 vymenil staré socialistické plechové búdy za modernú murovanú stavbu (aj s ubytovaním na poschodí). Skladané stoličky a latkové stoly vymenil za masívne lavice, výčapné zariadenie, ktoré nestíhalo chladiť vymenil takisto, nanovo si zariadil kuchyňu, dobudoval sociálne zariadenia, nainštaloval telku a svet spojil aj s bezplatným Wi-Fi. Jedna z mála vecí, ktorá tam ostala, bol ten v minulosti založený a vybudovaný výnimočný duch „Bielej myši“  – no a zákazníci!

 
Logo U bielej myši                              Pôvodné (staré) zariadenie U bielej myši

 
Prví brigádnici v časoch socializmu         Výstavba novej U bielej myši (r. 2006)

Nové zariadenie U bielej myši (snímka z roku 2016)

Originál článku o histórii zariadenia U bielej myši si môžete prečítať na:
http://travel.horgosi.com/2015/04/u-bielej-mysi/